Circles never end

11. května 2008 v 15:12 | Bella |  Poviedka
Ale no tak, utrite tie slzy, ja viem, že som vám veľmi chýbala, ale už som tu a prišla so mnou aj nová Pani Kapitola. Poviem vám bude to hustééé jak môj puding čo som si práve uvarila... Budem vraždiť... Ale iba tak trochu... Ja sa totiž nedokážem rozpisovať o citoch umierajúceho, ako to s obľubou robí Cissy... Tak mi to odpustite... Venujem to všetkým, čo sú takí neschopní kuchári jak ja... O chvíľu pôjdem z toho cementového pudingu asi bliť.... Tak teda vychutnajte si tú kapitolu (môj puding radšej ani neochutnávajte :)) Och, skoro som zabudla na moje obľúbené heslo dňa, ktoré je fakt pekné, no povedzme si úprime, koľkých z nás vystihuje?: Keď som bola malá, bola som namyslená... Ale teraz už nemám chybu! :)

V ten deň Eliz už Hermionu (našťastie) nevidela. Spolu s Ronom a Harrym sa zašili v izbe, kde museli preberať nejakú veľmi vážnu tému, pretože sa odtiaľ neozýval žiaden zvuk. Zato Ginny, Eliz a Neville sa výborne bavili. Hrali rachotiacu sedmu, pľuvadlíky a Neville ich naučil muklovskú hru zvanú "fľaša". Potom sa mu aj s Ginny pokúsili nalakovať nechty na rukách, no on im tom bránil predovšetkým zubami. Teraz obe ležali na zemi, ešte stále vyčerpané so zápasu s Nevillom a doťahovali sa.
"Ty si iba nechceš priznať, že tvoj frajer je proti mne zaujatý" vyhlásila Elizabeth.
"Nikto proti tebe nie je zaujatý, on ťa skrátka len nepozná ..."
"Mňa, že nepozná?! Ja som predsa Elizienka, kráľovná večierkov a sarkazmu... Mňa poznajú všetci a ak ma podľa teba Potter nepozná, tak ja som neger" prerušila ju rozhorčene.
"Vieš ako som to myslela, nepozná ťa tak dobre ako ja či Neville. Preto nemá dvôvod mať niečo proti tebe..." tvrdohlavo si stála za svojím Ginny, za čo ju Eliz prebodla vražedným pohľadom.
"Som predsa slizolinčanka..."
"No a...?"
"Znovu ti opakujem, som slizolinčanka... To, myslím, hovorí za všetko!" pokrčila plecami.
"Do školy už predsa nechodíme..."
"A aj tak sa nenávidíme" dokončila za ňu vetu Eliz. Vtedy sa ozval Neville, ktorý ich zatiaľ len sledoval s výrazom typu: "Sa necítite, deti?"
"Podľa mňa máte obe z časti pravdu. Slizolinčania a Chrabromilčania sa asi nikdy nebudú mať príliš v láske, no to neznamená, že sa teraz máme všetci nenávidieť. Ja som toho názoru, že by sa na Rokforte nemalo vôbec triediť, pretože sa tým úplne zmení mentalita ľudí"
Eliz si s Ginny vymenila rozpačitý pohľad.
"No, len sa nerob múdrym, chlapče" uzemnila ho Eliz. Dosť ju rozčuľovalo, keď sa jej rovesníci správali ako jej rodičia.
"Tišan, decká!" prerušila ich Ginny a všetci traja zmĺkli. Zdola sa ozývali nejaké hlasy, no nepatrili Harrymu, Hermione ani Ronovi.
"Zlodeji!" vyplašene vyhŕkla Ginny.
"Ty si bloncka, či čo?! Zlodeji predsa nechodia kradnúť o piatej poobede a určite sa nevykecávajú tak nahlas" povedala trochu povýšenecky.
"Tak kto je to?" spytoval sa Neville, keď sa hlasy ozývali čoraz hlasnejšie.
"No asi by sme to mali zistiť, nie?!" navrhla Eliz ironickým tónom a s vytaseným prútikom otvorila dvere. Teraz bolo hlasy počuť zreteľnejšie, no stále nevedeli určiť ich majiteľov. Eliz vošla do kuchyne ako prvá. Zbadala okrúhlu ženu s ryšavými vlasmi sediacu za stolom a plešivejúceho ružovolíceho pána opierajúceho sa o stenu. ´Do riti, čo tu robia tak skoro?! Mali sa predsa vrátiť až o dva dni...´zanadávala si v duchu Eliz. Keď ju pani Weasleyová zbadala, široko sa usmiala.
"Eliz, tak rada ťa vidím, zlatko" objala ju.
"Dobrý deň, pani Weasleyová, pán Weasley" pozravila ich. Ginny sa však ani neobťažovala zvítať so svojimi rodičmi a hneď na nich vyrukovala z otázkou:
"Čo tu robíte už teraz?!" zamračene si premeriavala svoju matku.
"Ginny, nerozprávaj sa so mnou takým tónom!" karhala ju "Stalo sa niečo hrozné... Myslím, že by tu mal byť aj Ronald"
"Ja ho zavolám" ochotne sa ponúkla Eliz a vybehla po schodoch. Dosť ju zaujímalo, čo také tam tá trojica stvára, že sú tak ticho. Zaklopala na dvere a vošla dnu. Zdalo sa, že sa iba rozprávajú, pretože Harry vyzeral, akoby ho prerušila uprostred vety. Najviac ju prekvapilo (vlastne potešilo), že Ron nebol nalepený na Hermione, každý totiž sedel na opačnej strane miestnosti - Ron na posteli a Hermiona pri stole.
"Sorry decká, že vás ruším v tomto vašom sneme, či sabate, či čo to tu vlastne máte... Skrátka, Ron, tvoja mama chce aby si zišiel dole"
"Moja mama?!" čudoval sa "To akože moja mama je tu?!"
"Niéé, napísala list až z Rumunska, že by ju potešilo, keby si bol teraz v kuchyni" ironicky poznamenala a vyšla z izby. Vôbec sa jej nepáčilo ako na ňu Hermiona zazerala, bol to taký nenávistný spaľujúci pohľad, až mala pocit, že ak by zostali spolu v miestosti o chvíľu dlhšie, pravdepodobne by prišla o hlavu. V kuchyni už všetci sedeli za stolom a atmosféra bola taká hustá, že by sa dala krájať aj tupým nožom. Eliz nevedela, či si má prisadnúť, vyzeralo to totiž na rodinnú záležitosť, ale pán Weasley ukkázal na stoličku blízko neho, tak si teda sadla. Chvíľu po tom prišla aj očakávaná trojica. Nikto nič nepovedal, len si všetci podsadali na rozhegané stoličky.
"Približne pred hodinou nám prišiel k Charliemu list z ministerstva..." začala pani Weasleyová a hlas sa jej trochu triasol "... s oznámením, že naša tetuška Muriel zomrela" V miestnosti zavládlo také ticho, že by ste mohli počuť aj ako padá prach na dlážku. Ginny si dlaňou prikryla ústa a Ron sa pozeral na svoju mamu ako na šialenca. Eliz síce netušila kto je tá tetuška Muriel, ale tiež nahodila ohromený výraz.
"Ako?... Kedy?..." jachtal Ron.
"Asi pred dvoma týždňami sa teta Muriel vybrala do obchodu" prehovoril tetnokrát pán Weasley "keď schádzala dolu schodmi pošmykla sa a..." hlasno preglgol "spadla s asi z 15 metrovej výšky. Zlomila si väzy."
"Pred dvoma týždňami? Ale oco, ako to, že vám správu poslali až teraz?" nechápala Ginny.
"No, oni to zistili až dnes" objasňoval chápajúco hľadiac na svoju dcéru.
"To akože ona tam bola celé 2 týždne?..." začal Ron, no hlas sa mu zlomil. Jeho otec len krátko prikývol. Eliz si predstavila rozkladajúcu sa mŕtvolu nejakej babky uprostred haly, vďaka čomu ju hneď striaslo.
"To je strašné!" ozvala sa Hermiona súcitným hlasom. ´Fajn, len sa im podlizuj Garngerová´ rozhorčene si pomyslela Eliz. Neville s Potterom len mlčali a hľadeli do stola, akoby tam bolo vyryté niečo veľmi zaujímavé.
"Kedy bude pohreb?" duchaprítomne prerušila ticho Ginny.
"Myslím, že asi o dva dni. Ešte potrebujeme vybaviť zopár záležitostí, rozoslať oznámenia a tak..." odvetila pani Weasleyová trasúcim sa hlasom. Vtedy zišlo Eliz niečo na um. Ak sú už Weasleyovci tu, Elizin pobyt sa v Brlohu zrejme predčasne skončí. To isté asi napadlo aj Nevillovi, pretože na ňu pozrel mierne vyplašeným pohľadom. Obaja sa otočili na pani weasleyovú, ktorá okamžite zareagovala, akoby im čítala myšlienky.
"Vy štyria tu samozrejme zostávate. S Arturom budeme musieť behať po ministerstve, niekto by sa mal postarať o to, aby tento dom Ron s Ginny nezrovnali so zemou"
"Ďakujeme" štvorhlasne zvolali.
"... za prejavenú dôveru!" potichu doplnil Ron.
"Ja si teraz musím chvíľu oddýchnuť. Na dnes mám toho už dosť..." vyhlásil pán Weasley a jeho manželka ho nasledovala. Keď počuli, ako za sevou zavreli dvere, rozvírila sa vážna debata.
TO BE CONTINUED
* pozn. Circles never end - Kruh nikdy nekončí
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama