I bruise easily

21. července 2008 v 15:58 | Bella |  Poviedka
No a zas ma tu máte... Radšej nebudem rátať koľký krát to už píšem, takže... A je tu aj kapitola. Veľmi pekná kapitola, trochu krutá kapitola, skrátka moja kapitola. Už kecám nezmysly, čo?! Nevadí, veď vy to dúfam zvládnete a ja tiež, ďalšie nezmysly... No prejdem k veci: Venujem ju mojej Kami, holke s ktorou to vieme poriadne roztočiť! Takže bacha na nás, lebo my sme bloncky, my sme socky, my sme... Nooo, skrátka my! Už končím, nemajte boja... + Heslo dňa: Kto druhému jamu kope, je zrejme hrobár!

Pri prvom pohľade na miesto, kde sa Eliz práve ocitla, jej zišlo na um, že ten, kto vymýšlal názov pre toto údolie mal príliš veľkú fantáziu. Nič tu totiž nenasvedčovalo tomu, že sa tu niekedy čo i len na sekundu zjavila chiméra. Naokolo štebotali vtáčiky, bzučali včielky a slnko sa krásne jagalo na belasej oblohe. Väčšina ľudí by si zrejme pomyslela, aké je to krásne miesto na piknik, no ona sa zmohla na jediné: "Och, aké sentimentálne!" prehlásila neprirodzene sladučkým hláskom.
"Mne sa to celkom páči" povedala zasnene Ginny, zatiaľčo kráčali k zástupu čarodejníkov v čiernom. ´Vyzerá to tu ako na nejakom zraze matalistov´ pomyslela si. Slnko jej pražilo na chrbát a v nepohodlnom kostýme jej začínalo byť pekne teplo.
"Ako máš rada prepečené steky?"spýtala sa Eliz, pričom sa ovievala rukami.
"Čo? Jaké steaky?" nechápala ju."No steaky... Pretože ako stredne, tak je najvyšší čas zjesť ma, lebo o chvíľu už budem chrumkavá!" objasňovala. Ginny sa zasmiala, no ihneď zmĺkla, keď už boli pri trúchliacich čarodejníkoch. Toľko ryšavých hláv pokope snáď ešte nevidela, vyzeralo to akoby čierne habity začali horieť.
"Fajn nájdime si nejaké dobré miesto, niekde v tiedy, ale dostatočne ďaleko od tety" navrhla Ginny a pobrali sa k asi sto stoličkám úhľadne uloženým v radoch.
Bohužiaľ, podobne zmýšľala väčšina ľudí, takže všetky dobré fleky už boli obsadené. Napokon sa usadili niekam do predposledného radu. Eliz si musela dať dolu sako, pretože sa jej z toho hicu už krútila hlava. ´Aspoň že tá sukňa je taká krátka´ potešila sa. Vedľa nej sedel asi 30-ročný ryšavý chlapík. Ktorý si ju práve dôkladne premeriaval od hora na dol, s dôrazom na to nadol! Oči sa mu zastavili na jej tetovaní, na členku. Mala tam nakreslené tri čínske znaky, ktoré v preklade znamenali "Život bez vášne je neodpustiteľný" . Väčšine ľudí však napadlo, že to znamená niečo neslušné. Keď ten muž zabadal, že Eliz sa naňho pozerá okamžite sa otočil dopredu. Hňeď po tom vyšiel na malý stupienok vetchý starček a monotónnym hlasom začal rozprávať.
"Dnes sme sa tu spoločne zišli v čase smutnej udalosti, kedy odprevádzame našu drahú a milovanú Muriel Weasleyovú na druhý svet..." Chcelo sa jej spať a začínala ju bolieť hlava. Slnko bolo nemilosrdé a prejavovalo svoje horúce schopnosti v plnej sile. Po chvíli to už nemohla vydržať, vstala a potichučky skrčená zamierila k najbližším stromom, preč od čarodejníkov a rozkladajúcej sa tety.
Odvšadiaľ zo zeme vyčnievali náhrobné kamene rôzneho stupňa rozpadávania sa. Keď zašla do tieňa oprela sa o drôtený plot, ktorý bol obrastený nejakou rastlinou a z prútika si vyčarovala prúd studeného vzduchu. Namierila si ho na tvár aby sa aspoň trochu schladila. Starčekov hlas sa niesol až k nej, no slovám už nerozumela. Tráva ju nežne šteklila po nohách a hlava sa jej mierne krútila. Už sa nevedela udržať dlhšie pri zmysloch, bola až príliš unavená. Zviezla sa na zem a opretá o plot zaspala. Náhle sa prebrala na strašnú bolesť v predlaktí. Keď otvorila oči, zistila, že rastlina čo rástla na plote jej zaryla svoje tŕne do ruky. Snažila sa ju zo seba striasť, no akosi jej to nešlo. Vtom si všilma, že výhonky tejto buriny sa pomaly obmotávajú okolo jej členkov pričom za sebou zanechávali dlhé hlbohé škrabance, z ktorých pomaly vytekala krv.
´Do riti! Tak toto je už priveľa!´ zahrešila v duchu a hľadala svoj prútik. No nikde ho nevidela vzhľadom na to, že jej do očí vyhŕkli slzy od bolesti. Chcela začať kričať, no rastlina jej obopínala už aj hrdlo. Nielenže nemohla vydať ani hláska, ale tiež nedokázala dýchať. Snažila sa zo zelených osídiel tohto "divného brečtanu" vyvliecť, no čím viac sa metala, tým sa jej tŕne zarývali hlbšie do kože. S nedostatkom kyslíka jej v hlave začali výriť aj šialené myšlienky.
´Tak takto zomrie Elizabeth Sweeneyová?! Zabije ju burina na pokrebe nejakej babky, ktorú ani nepoznala?!´ pýtala sa sama seba. Musela si priznať, že vždy keď rozmýšlala nad svojou smrťou(čo nebolo veľmi často, keďže bola tzv. večná optimistka) predstavovala sa si sama seba ako 150 ročnú starenku, niekde vo ville na Floride. Má predsa ešte len 18, to si teraz nemôže dovoliť "natáhnout bačkory". Keď sa jej už začínalo zatmievať pred očami, rozmýšlala, či by jej podľa zvyku nemal prebehnúť pred očami celý život napr. prvá párty, prvá pusa, prvá "opica", prvý sex,... No jo, to bylo něco. A teraz tu má zomrieť "rukou" nejakej šľahnutej buriny....
Keď sa prebrala, ležala na tráve a oslepovalo ju slnko. Skláňala sa nad ňou nejaká postava, ktorú nevedela spoznať a mierila jej prútikom priamo do tváre.
"Okamžite to odlož! Nechcem riskovať zničenie môjho facu, čo ma potom bude živiť?..." vysúkala zo seba prvé slová, čo jej napadli.
"Trochu vďaky by neuškodilo princezná! Práve ti tvoj princ zachránil život... Myslím, že v hrobe by ti bola tá tvoja tvárička na nič... No ale aspoň by sa mali červy na čo pozerať"ozval sa Georgov hlas. Elizabeth sa rýchlo posadila a vyľakane sa okolo seba obzerala. Rastlina, ktorá ju pred chvíľou tak "ochotne"oskalpovala ležala pri plote rozsekaná na márne kúsky. Okrem Georga tam bola aj jeho nová priateľka Isabelle. Eliz skĺzol pohľad na nohy. Boli celé dorezané a rovnako na tom bol aj zvyšok tela kde sa rastlina činila. George sa očividne pokúšal rany zaceliť, no nedarilo sa mu to.
"Nechápem prečo to nejde!"mrmlal si pod nos. V tej chvíli k nim dobehli Neville, Harry a Hermiona.
"Preboha, Eliz, čo sa stalo?" vyhŕkol Neville a oči mal vyvalené od strachu. No ona nemohla odpovedať, cítila, že ak otvorí ústa určite sa pozvracia. Z rán jej ešte stále tiekla krv, čo nebolo veľmi príjemne a točila sa jej hlava.
"Zdá sa, že tamtá burina si na nej vybila zlosť"objasňoval George ukazujúc smerom k plotu. Eliz klesla späť do trávy.
"Nemôžeš jej to krvácanie zastaviť?" potichu sa spýtal Harry, keď Hermiona odišla zistiť o akú krvilačnú rastlinu sa jedná.
"Nejde to" hlesol George a len sa prizeral, ako Eliz stráca vedomie. O malú chvíľu sa vrátila zadychčaná Hermiona.
"Rýchlo! Musíte ju zobrať k Mungovi! Je to veľmi jedovatý druh brečtanu.... Môže ju to zabiť!" zvolala vydesene.
Eliz cítila, ako ju nejaké ruky zdvíhajú zo zeme. Nevládala však otvoriť oči, ale podľa známej vone zistila, že je to Neville. Potom ju už pohltila známa stiesňujúca tma.
pozn. I bruise easily - Ľahko sa zraním
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama